Zlé dvojče je zde

by Erik Kriššák

Pochmurný kraj: Zrcadlení (Comics Centrum, 2018)
Cullen Bunn, Tyler Crook, Cat Ferrisová, Simon Roy

Naraziť na komiks, ktorý má jedinečnú atmosféru, nie je práve ľahké. Z každého dobrého nápadu sa vyfabrikujú šablóny, ktoré sa následne masovo pchajú do každého titulu. Po čase už nikto netuší, kde sa vôbec vzali a najmä, čím sú výnimočné. Komiks Pochmurný kraj je výnimkou. Prečo? O tom sa presvedčíte pri čítaní druhej knihy nazvanej Zrcadlení.

Pochmurný kraj vychádza v USA vo vydavateľstve Dark Horse. To sa špecializuje na filmové adaptácie, ale slávu mu (aj v našich končinách) zaistili tituly ako Sin City a najmä hororové veci, z ktorých vyčnieva univerzum s Hellboyom v čele. A práve na hororovej atmosfére sa vezie aktuálny komiksový titul, ktorý si s intuíciou svetového lovca talentov vyhliadlo Comics Centrum.

O čo ide? V krátkosti. V dedinke pred rokmi upálili čarodejnicu a v súčasnosti jej obyvatelia sledujú malé dievča Emu, ktorá síce nemá mamu, ale zato má v sebe potenciál prevtelenia sa upálenej strigy. No a čo, že pomáha, kde sa dá a tvári sa, že dobro je koncept, ktorému je ochotná dať aj to posledné. Už borci z Monty Python vedeli, že k upaľovaniu čarodejníc netreba naozajstnú babizňu, stačí umelý nos, kostým a dav prostých krvilačných bohabojných sedliakov. To sa to potom ťažko vysvetľuje, že čarodejnice nehoria preto, že sú z dreva a nevážia toľko, čo kačica. Späť k Eme. Jej najočividnejšou „pochybnou“ schopnosťou je komunikácia s besmi, príšerkami a bytosťami, o ktorých sa obvykle číta deťom pred spaním. Z nejakého dôvodu ich je okolitý kraj (čítaj les) plný.

V prvej knihe sme sa dozvedeli, čo je Ema a všetci ľudia z jej okolia zač. V druhej sa dozviete, čo je zač jej sestra. Dvojča, o ktorom nič nevedela a ktoré má o páchaní čarodejníctva diametrálne odlišné predstavy od Emy. Pôjde do tuhého a nejeden protagonista dokonca vytuhne. Alebo nie? Prečítajte si a uvidíte.

Príbeh je príjemne zovretý a nemá žiadne celosvetové presahy, čo je pre horor zakladajúci si na atmosfére veľmi potrebné. Uzavretosť miesta, z ktorého nieto úniku hrá v prospech napätia. Nebudeme si však nahovárať, že scenár je tu to hlavné. Slúži len ako (vydarený) základ pre vizuálne orgie akvarelovej maľby, ktorá má neskutočne podmanivý tvar. Jednoduchšie črty postáv vyvažuje farebná paleta okolitého prostredia a stvárnenie besov. Je to skrátka pastva pre oči a vďaka kresbe sa darí budovať tajuplnú a pochmúrnu atmosféru aj v momentoch, kedy svieti slnko. Častejšie je však noc alebo prší. O autoroch som sa rozpísal pri prvej knihe, a preto sa nebudem opakovať. Dodám len toľko, že Cullen Bunn sa pomaly, ale isto stáva hviezdou a Tyler Crook si svoje akvarely môže pokojne vešať do galérií. Ozaj, o tom, že kresba tvorí najpodstatnejšiu časť komiksovej mágie, sa môžete presvedčiť na konci knihy, kde sa nachádzajú aj krátke momentky kreslené inými autormi (prípadne do deja vstúpi iný kolorista). Nie, že by to nemalo svoje čaro, ale je to akési nedokonalé v porovnaní s originálom.

Comics Centrum komiks vydalo vo svojej už štandardnej pevnej väzbe s prebalom, papier je hrubý, a tak aj púhe štyri zošity vyzerajú ako obsiahla kniha (záverečný skicár tomu tiež pomáha). To je asi jediná chyba publikácie. Je útla a aj s kochaním sa kresbou ju máte rýchlo prelistovanú.

Až sa budú realizovať hlasovania o najlepší komiks v roku 2018 kdesi na comicsdb.cz, Pochmurný kraj má u mňa hlas istý. Skúste a uvidíte sami, že v záplave superhrdinov a mangy je ešte stále možné nájsť niečo, čo síce spadá pod mainstream, ale zároveň sa vymyká. Už, nech je tu ďalšia kniha!

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *