Usagi nestárne

by Erik Kriššák

Usagi Yojimbo: Dvě stě sošek Jizo (Crew, 2018)
Stan Sakai

Aká je dvasiata deviata kniha o samurajovi bez pána, králikovi Usagim, ktorý sa fláka krajinou a pácha dobro, kde sa dá?

Stručne – výborná. Je až neuveriteľné, ako sa Stan Sakai, Američan s japonskými predkami za zadkom, dokáže vysporiadať s tvorivou krízou, ktorá prirodzene naber na obrátkach, ako sa jeden človek po dekády venuje tomu istému. Vraví sa, že klasika nestarne, po vzore trvanlivých potravín z Búcht a párkov žije večne. Nie, že by som si o Stanovi myslel, že ho čaká osud zdrogovanej Ohnivej vody, ale rozhodne mu prajem, aby v tomto stave vytrval ešte dlho.

Kniha Dvě stě sošek Jizo sa, ako zvyčajne, skladá z niekoľkých kratších jedno alebo dvojdielnych príbehov, Usagi putuje, niekoho stretne, zachráni, na niečo naďabí a až na výnimky sa dobrovoľne namontuje do toho, do čoho ho vlastne nič. Troška mágie, dostatok detektívnej atmosféry a veľká dávka akcie, všetko je na svojom mieste. Predovšetkým však ide o postavy. Sakai má neuveriteľný cit pre minimalizmus s maximálnym efektom. Čitateľ nemá problém sa okamžite stotožniť s chudákom hostinským, brilantným vyšetrovateľom, ale aj so samurajom sprevádzajúcim namysleného šľachtica a pod. Ústredný príbeh, od ktorého si kniha vypožičala názov, ponúka, okrem klasickej zápletky – dvaja znepriatelení konkurenti, jeden zlý a druhý samá cnosť, prvý má prostriedky a bandu renegátov po ruke, druhý má Usagiho a záľubu v sochárstve, hádajte, kto vyhrá – príjemnú porciu akýchsi japonských remeselných i poverčivých faktov. Nemám kapacitu na pátranie po tom, nakoľko si Sakai tieto tradície cucá z prsta, skrátka mu verím, že sa inšpiruje v reálnych historických prameňoch. Rozhodne mu vykresľovanie života feudálneho Japonska ide na jednotku. Plynulo, presvedčivo, chytľavo.

A podobne je na tom aj vizuálna stránka. Sakai má svoj štýl, čiernobiela kresba je prehľadná a emočný diapazón (hm, ospravedlňujem sa za tie cudzokrajné slová, asi ma pochytila školská recidíva), ktorý dokáže vytĺcť z reči tela a tvárí zvieracích postáv, je tak blízko nekonečna, až sa môžeme baviť o štatistickej odchýlke. Skrátka, akonáhle sa do kresby ponoríte, hrozí vaša premena na vodného živočícha.

Kebyže mám vybrať najzaujímavejšie momenty knihy, najviac ma zaujali bežci s ľadom, to je tak bláznivé, až si to viem živo predstaviť. Nemenej podmanivý je aj výtvarník, ktorý sa v Európe naučil kresliť inak, ako velí japonská tradícia. Kto videl alebo čítal Mlčanie (na svedomí ho má spisovateľ Šúsaku Endó), vie, ako sa v istom období Japonci stavali k importu tradícií z okolitého sveta. Ak nie, tak vedzte, že rázne a násilne.

Usagi Yojimbo nám už roky dokazuje, že jeho púť patrí medzi to najlepšie, čo nám prekladový komiks priniesol. Nestráca dych, obvinenia zo stagnácie idú jedným králičím uchom dnu a druhým von. Netvrdím, že by som neuvítal nejakú knihu, ktorá by sa vrátila k tým vzácnym chvíľam, kedy sa rieši celosvetová politická situácia, avšak milujem každý jeden panel, na ktorom Sakai rozohráva svoje majstrovské príbehy, nech sú akokoľvek krátke alebo epizodické. Dvě stě sošek Jizo drží vysoko nastavenú latku kvality, akú v dlhodobých sériách len tak nenájdete. Už, nech je tu ďalší diel!

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *