TMNT nebo TMHT?

by Mortdecai Blackwood

TMNT (2011)

Pôvodne som chcel recenziu začať citovaním jedného z najznámejších internetových portálov o komiksoch. Ten v sa v jednom zo svojich článkov o sérii od IDW vyjadril slovami, že “ sa môžete hanbiť ak ste fanúšikom TMNT a nečítate tuto sériu“, no potom som si uvedomil, že aj ja sám som sa k nej dopracoval asi ako slepé kura k zrnu. Bola to v skutku náhoda, pretože cca rok a pol dozadu som od IDW začal čítať prvú sériu ich Krotiteľov duchov a kdesi -tamsi sa predo mnou objavili nové Ninja korytnačky.

obrazok 1

Séria začala vychádzať v polovici roka 2011, potom čo Nickleodeon v októbri 2009 odkúpil práva na TMNT od Mirage Group a 4Kids Entertainment za 60 miliónov dolárov. Pravdupovediac predaj práv znamenal aj napriek obavám fanúšikov to najlepšie čo sa mohlo korytnačkám stať. Vzťah Eastmana a Lairda po roku 1999 značne ochladol a práce na ďalších číslach stali na mŕtvom bode. Laird sa prestal deliť o nápady a Eastman sa stále viacej venoval hudbe na úkor tvorby. Nedostatok chémie medzi tvorcami pravdepodobne nastal vtedy keď sa Laird vyjadril o 3. sérii, že sa vymkla spod kontroly,  zašla kamsi, kde už prakticky nemala z pôvodnými korytnačkami nič spoločné. Následne ju vyňal spod kánonu a ukončil. Netrvalo dlho a začal sa pripravovať na sériu číslo 4. Tá začala vychádzať nasledujúci rok, pričom prvých 28 čísel vychádzalo viac menej pravidelne, no trvalo dlhých 5 rokov kým Laird vydal posledné tri čísla a doteraz sa nevie či v nej vôbec bude pokračovať.

A tak sa IDW po dohode s novými majiteľmi pustilo do vlastnej série a prizvalo si na ňu ako poradcu práve Kevina Eastmana. Príbeh dostal na starosti Tom Waltz a kresbu Dan Duncan. Waltz pritom naozaj nie je takým úplne bežným autorom komiksov ako by ste od neho čakali. V osobnom živote je to bývalý mariňák a veterán z Perzského zálivu, taktiež je príslušníkom národnej gardy. Ako autor je známy najmä  svojou pracou na komiksovej sérii Silent Hill. Výrazne sa podieľal aj na sérii Ghostbusters , dokonca napísal scenár k videohre Ghostbusters – Sanctum of Slime.

Dan Duncan je americký ilustrátor a kreslič, ktorý v minulosti pracoval pre vydavateľstvá ako Marvel, Boom a Image. S jeho prácou ste sa mohli stretnúť pri sériach „Xenoholics“ a „The Butler“. Bol prvým kresličom prizvaným do týmu hneď na začiatku série. Prvým preto, že do dnešného dňa sa ich sa ich celkovo vystriedalo už päť. A musím povedať, že každý z nich prispel čímsi nezabudnuteľným. Nemôžem sa sťažovat, žeby zmeny na mňa nejako negatívne vplývali ako na čitateľa. K výmene totiž vždy prišlo až po ukončení určitého príbehu.

 

obrazok 2

Táto séria označovaná aj za volume 5 sa stáva takpovediac reštartom pre novodobého čitateľa, ktorý ešte nemal tú česť sa s korytnačkami na komiksovom poli stretnúť. Ako pocta pôvodnej sérii nosia všetci hrdinovia zo začiatku jednu farbu, čo sa však postupom času zmení. Samotný origin hlavných hrdinov je skoro rovnaký, až na malé zmeny. Prirovnal by som ho trochu k Ultimate verzii Marvelu. Príbeh začína počas jedného z nekonečných stretov korytnačiek s Hobom a jeho partiou pouličných pankáčov vyvolávajúcich neustále konflikty. Hob je tak vlastne prvý mutant, ktorý je okrem korytnačiek čitateľovi predstavený. Je to obrovská mačka s jedným okom, o to druhé prišla práve vďaka Splinterovi. Postupnými flashbackmi do minulosti sa čitateľ oboznamuje s dejom, ktorý predchádza súčasným udalostiam. Tak sa dozvedáme o pokusoch s mutagenom na laboratórnych zvieratach, o Stockgene ,ktorý je za pokusy zodpovedný, o laborantke April O`Neillovej, ktorá zachránila korytnačkám životy, a prečo sú korytnačky iba tri a hľadajú svojho strateného brata. Áno,  čítate správne, pri ich úteku zo Stockegnu, ktorý bol obsadený neznámymi mužmi v maskách, sa nedopatrením práve za Hobovho pričinenia jedna z nich vydala úplne inou cestou. A tak Splinter so zvyškom rodiny podniká svoju krížovú výpravu za opätovným nájdením strateného syna. Ten sa medzitým stretáva za nie práve najpríjemnejších okolností s ďalšou dôležitou postavou. Mladým teenagerom Caseym Jonesom, ktorého zachráni pred jeho tyranským otcom.

Dvojica Waltz a Eastman sa nám rozhodli namiešať staronovú polievku v ktorej nám podsúvajú úplne nové charaktery spolu s postavami, ktoré boli použité už v minulosti. No napriek tomu sa nemusíte báť, že by ste sa v príbehu stratili. S každou postavou sa v priebehu série zoznámite, čomu výrazne napomáhajú aj dve mini-série „Villains“ a „Allies“, ktoré boli zapracované do kontinuity deja. Mne osobne však tak trochu chýba akýsi ľudský faktor v podobe bežných postáv, ktoré do života vo veľkomeste patria, napr. policajné hliadky, chodci, dokonca obyčajné pouličné túlavé zvieratá a pod., ako je tomu v iných komiksoch. Nie je to nič veľké a postupom času sa to zmení, ja osobne som si to všimol až okolo čísla 45.

Príbeh dokonale mixuje aspekty sci-fi a nadprirodzena, keď sa na scéne objaví napríklad Krang, slizký mimozemský generál bažiaci po moci, ktorý úzko spolupracuje práve s Baxterom Stockmanom. Ten má pre neho vytvoriť armádu super bojovníkov za pomoci extraktu z mutagenu. No na to ako sa neskôr ukáže potrebuje práve Splinterovu krv. S tým mu má pomôcť práve Hob, ktorý za pomoci Stockmanových robotických škodcov, tzv. mouserov, napadne tajný úkryt korytnačiek a za značnej presily Splintera unáša. Zo svojho úspechu sa však neteší dlho, pretože skôr, ako ho stihne predať Stockmanovi, je Splinter unesený tajomnou skupinou bojovníkov ninja z klanu Foot, ktorých vedie obávaný Shredder.

obrazok 3

Tu príbeh dostáva jemne magický podtón, keď Splinter a Shredder, jeden v druhom aj napriek času spoznávajú úhlavného nepriateľa. Ich duše, hoci v nových telách, majú spolu nevybavené účty už stovky rokov. Tento príbeh je čitateľom ozrejmený v 4-dielnej mini-serii „Secret History of Clan Foot“ (ktorý bude pravdepodobne súčasťou druhej knihy keďže všetky príbehy sú chronologicky usporiadané). Myslím , že už teraz som naznačil viac ako dosť a bolo by dobré, aby som neprezradil všetko.

Čo sa celkového dojmu týka ,veľa ľudí sa obávalo akým smerom sa nové dobrodružstvá ponesú a či príbeh vrátane kresby nepoľaví na svojej typickej temnej atmosfére. Našľastie sa tak nestalo a Waltz za Eastmanovho dohľadu parádne nadväzuje na to, čo v polovici 80. rokov vyvolalo svetový ošiaľ. Už od prvej stránky, kde sa strhne pouličná bitka je jasné, že o násilie a akciu nebude núdza. Postupom času si v ďalších číslach uvedomíte, do akej hĺbky Waltz prepracoval celkový príbeh a osudy jednotlivých postáv, ktoré sa stále viac a viac preplietajú.

Duncanova kresba skvelo dopĺňa celkový temný dojem a musím povedať, že bol mojím najobľúbenejším kresličom z celej pätice, ktorá sa doteraz na sérii vystriedala. Prečo došlo neskôr k toľkým zmenám v týme, som sa nedopátral. Myslím, že po sebe zanechal nezabudnuteľný dojem a kresba postupne v ďalších číslach začína byť jemnejšia, niekedy dokonca až moc detská (viď. čísla #29-32 , ktoré kreslil Ross Campbell). Preto som rád ,že Duncan nakreslil všetkých 12 čísel obsiahnutých v tejto knihe. Človek sa tak nemusí dobrovoľne-nasilu vyrovnávať so zmenou štýlu kresby. Jeho postavy vyzerajú dospelo, mohutne, vyrysovano až brutálne, tváre sú drsné, plné hnevu a odhodlania. Je pekné vidieť, ako naši hrdinovia ceria zuby ,ako tomu bolo v pôvodnej sérii. Nie sú to žiadne pubertálne korytnačky oplývajúce plytkým humorom na aké sme boli zvyknutý v ich prvom animovanom seriáli. Čitateľov isto poteší aj fakt, že Kevin Eastman sa prednedávnom upísal vydavateľstvu IDW nastálo a tiež, že Tom Waltz vyvrátil chýry žeby sa séria mala skončiť päťdesiatym číslom ako sa istý čas pošuškávalo na internete.

Čo sa týka vzhľadu iobsahu knihy a kvality väzby, tak IDW sa nemá za čo hanbiť. Držali sa starého zaužívaného zvyku z predchádzajúcich edícii ako G. I. Joe či Transformers, ktoré dostali rovnaké edície. Môžem s pokojom v srdci povedať, že väzba drží pevne pokope aj pri ťažšom zaobchádzaní a predely dvojstránok vôbec nekazia dojem celkového vzhľadu. Papier je kvalitný i keď by som povedal, že o niečo tenší ako napr. pri OHC-čkach od Marvelu. Farby sú sýte, pričom detaily ostávajú ostré. Po obsahovej stránke som bol síce trochu sklamaný z absencie úvodného príhovoru autora či iného člena kreatívneho týmu a chýbajúcich covert artov a skíc na konci knihy. Očakával som ich vzhľadom na to, že podobné edície sú nimi prešpikované. Čitateľ by tak získal na dnešnú dobu už povinný bonus, ktorý zbierky takéhoto druhu obsahujú. No v prípade, že si na podobné bonusy nepotrpíte, tak by ste mali byť viac ako spokojní. Veľkým kladom je však fakt, že namiesto 12 čísel kniha obsahuje ešte bonus v podobe piatich čísel z mini-série „Allies“, kde sa budeme môcť bližšie zoznámiť so štyrmi hlavnými hrdinami a ich majstrom, otcom a učiteľom Splinterom.

To je z mojej strany asi všetko. S knihou som viac ako spokojný a osobne sa neviem dočkať ohlásenia dátumu vydania jej pokračovania.

Inak, viete o tom ,že…

Prvé číslo TMNT z roku 1984 vyšlo iba v počte 3500 kusov? Eastman ani Laird neverili, žeby mohlo preraziť a nevedeli, čo by v prípade neúspechu robili zo všetkými výtlačkami, čo by sa nepredali, tak sa rozhodli iba pre malý náklad.

Obrázok, ktorý Comics Centrum použilo pre svoju 40dielnu kolekciu TMNT sú vlastne 4 variant covery k prvému číslu TMNT z roku 2011?

Že Shreddera v animovanom seriáli z 90. rokov nadaboval herec James Avery? (strýko Phil zo seriálu Fresh Prince)

V niektorých krajinách sú TMNT známe ako TMHT (Teenage Mutant Hero Turtles).

Do dnešného dňa je film TMNT z roku 1990 najzárobkovejším nezávislým filmom na svete? Zarobil  202 mil. dolárov.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze a jeho autorem je Mortdecai Blackwood. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *