Smrtící anděl sportuje

by Erik Kriššák

Bojový anděl Alita: Smrtící anděl (Crew, 2018)
Jukito Kiširo

Sympatická žena v podobe ľudského mozgu a robotického tela, Alita, sa nám parádne predstavila koncom minulého roka vďaka Crewi. Nemožno sa čudovať, že je tu opäť. Kým na počiatku hrdzavela, dnes hrdo zabíja.

Teda, mohlo by sa to zdať podľa názvu knihy, ale poznáte to, zdanie klame. Alita je zdrvená stratou svojho blízkeho priateľa a našla si adekvátne štádium trúchlenia. Vrhla sa na šport. V pretekárskej aréne korčuľuje s cieľom získať loptu a vyradiť všetkých ostatných pretekárov. Dámy a páni, vitajte na Motorballe!

Spočiatku nás čaká pomerne zdĺhavá tortúra predstavením jedného športového „zápasu“. Poznáte mangu. Viete, že dokáže z päťsekundovej záležitosti vyrobiť dvadsaťstranovú akčnú sekvenciu plnú šmúh, neprehľadných detailov a premrštených výkrikov. Hoci sa Alita drží prekvapivo vkusne pri zemi, stále je to také množstvo stránok, až som sa, čoby od prírody vlažný športový fanúšik, pristihol, že rozmýšľam, ako to ani nedočítam. Lenže v pamäti mi moje nedigitalizované 2D kino prehrávalo dookola minulý diel s reklamným sloganom – je to dobré! Nuž, vytrval som.

A urobil som dobre. Alita je vzácna v tom, že okrem prehľadnej kresby trvá na čisto rozprávanom príbehu bez zbytočných nelogických kiksov. Ba čo viac, nepracuje s množstvom postáv, venuje sa vždy len zopár jedincom, takže po chvíľke máte pocit, že vám záleží hoci na nabúchanom megagerojovi, šampiónovi a neporaziteľnom borcovi Džašuganovi. A na jeho sestre Šumiro. Pretože nič nie je čiernobiele. Iste, kresba by tento dojem mohla navodzovať, Japonci však aj z dvoch farieb vytvoria emocionálny dúhový pochod. Do toho primiešajú konflikt dvoch blízkych ľudí, dilemu o pomoci najbližším, ktorí ju nechcú a máte jasno, že pod akčným povrchom sa ukrývajú emócie, ktoré čitateľa prinútia dočítať knihu až na začiatok (ide o mangu, číta sa odzadu). O tragédiu nebude núdza.

Hoci športová dráma zaberá veľkú časť knihy, zdatne jej sekunduje vedľajšia dejová linka o šialenom vedcovi, ktorý je schopný pre svoje pokusy zájsť za akúkoľvek (a)morálnu hranicu. Druhá kniha navyše končí uprostred niečoho, čo je tak napínavé, až by z toho bol Guinessov rekord v rozrušení čitateľa. Pokiaľ niekto prečíta Smrtiaceho anjela a ani na okamih nepocíti túžbu po pokračovaní, tak by som ho tipoval na verného diváka zasadnutí parlamentu.

Jukito Kiširo si drží svoj vizuálny prejav v medziach funkčnosti, zrozumiteľnosť stavia nad efekty, a predsa je jeho čiernobiele videnie postapokalyptického sveta plného skládok, zmaru a kyborgov efektné až až. Aj keď dvojstránkových výjavov je zhruba toľko ako poctivých politikov v ľubovoľnom parlamente, stále je na čo sa pozerať a tým nemyslím jedinú stránku z dievčenskej sprchy.

Čo dodať? Bojový anděl Alita: Smrtíci anděl je kniha, po ktorej rád siahnem, ak ma prepadne choroba zvaná manga.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *