Skalpy zatínají pěsti

by Erik Kriššák

Skalpy: Zatni pěsti (Crew, 2018)
Jason Aaron, R. M. Guéra, Igor Kordey, Tim Truman, Jill Thompsonová, Jordi Bernet, Denys Cowan, Dean Haspiel, Brendan McCarthy, Steve Dillon

Skalpy. Jason Aaron a jeho najlepší komiksový titul. Indiáni zajatí v súčasnej rezervácii plnej drog, hazardu, chudoby, beznádeje a agentov FBI, ktorí by im v tom radi pomohli. Teda, vlastne si riešia osobné účty a na to ostatné v mene vlády Spojených štátov amerických zvysoka… Deviata kniha Zatni pěsti je tu!

Záhadológovia z celého sveta si môžu márne lámať hlavu, prečo sa tento komiks, jeden z najlepších, čo kedy vyšli nielen v Čechách, údajne predáva tak mizerne. Pritom niet takej aktuálnej spoločenskej témy, ktorá by v ňom absentovala. Máme tu vykreslené dôsledky imigrácie koloniálnych Európanov do prostredia pôvodného nepripraveného obyvateľstva. Kto chce nadávať na USA a jej vládnutie, toho nenechá postup vládnych zložiek v indiánskej rezervácii na pochybách, že je na správnej adrese. Všiváci z radov FBI sa snažia nachytať grázlov z radov Indiánov. Nikto nie je dobrý v biblickom zmysle slova. Občas sa síce niekto pokúsi o nejaký ten šľachetný čin, všetko dobré je však rýchlo a nemilosrdne (po zásluhe) potrestané, všakže, šerif?

Skalpy sú komiks, ktorý dbá aj na folklórne zvyklosti. Taký postup správneho skalpovania by sa dal pokojne zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. O tom, či je to najsprávnejšia forma multikulturalizmu, možno pochybovať, ale nikto tejto činnosti nemôže uprieť potenciál vzájomného princípu oko za oko, zub za zub.

Skalpy ponúkajú viac ako len sociálnu kritiku, zrkadlo nemilosrdnej spoločnosti. V prvom rade je to triler, detektívka, v ktorej prípad nie je zamotaný, ale slúži ako vstupná brána do osobného pekla každého zainteresovaného jedinca. Stretnete sa aj s výrazom noir. Pre mňa sú Skalpy ukážkovým prípadom drsnej školy dávno po škole. Pokiaľ by som niekedy priznal, že túžim po filmovom spracovaní nejakého komiksu, tak tohto!

Kniha obsahuje zošity #50-#55 a preto je hneď prvá kapitola obohatená o niekoľkých hosťujúcich výtvarníkov a výtvarníčok, ich výjavy sú skôr obrazmi, nad ktorými sa vedú existenciálne úvahy, než že by slúžili ako nástroj na dynamický posun v deji. Osobne ma najviac potešila „Beast of Burden“ maľba Jill Thompson. Gro knihy však vykresľuje osvedčený R. M. Guéra, ktorý sa so sériou zladil natoľko, že ani jedinec s absolútnym hudobným sluchom by nevedel určiť, kde je nejaký nedokonalý spoj. Alebo, aby som ostal pri zrakových vnemoch, ani jastrabie oko by nedokázalo rozhodnúť, i lopta padla na alebo už za čiaru. Inými slovami, k špinavému a bezútešnému prostrediu pasuje rovnako drsná kresba. Iste, limonádami odkojený jedinec (a že ich je) si na ňu musí zvykať. Predsa len je niečo iné tváriť sa rebelsky so Spirteom cucaným slamkou a zrazu exnúť sedmičku domácej vypálenej verzii kyseliny sírovej.

Len tí najsilnejší odolajú nepriazni osudu a dokončia svoje poslanie. Skalpy, navzdory nezáujmu publika, zaťato kráčajú do finále a za sebou zanechávajú krvavú stopu a pocity márnosti. Nie, že by pred nimi nečakalo to isté. Predposledná kniha Zatni pěsti núka všetko to, k čomu predchádzajúcich osem častí podmanivo lákalo. Kto z toho (a či vôbec) vyjde ako víťaz, to sa dozvieme budúci rok. Neviem sa dočkať!

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *