Peklo á la Kurosawa

by Erik Kriššák

Usagi Yojimbo: Město zvané Peklo (Crew, 2017)
Stan Sakai

Písať o Usagim je nevďačná rola. Ono, ospevovať nejaké podarené dielo je zábavné raz, dvakrát, trikrát, v prípade zbožňovania i tisíckrát, ale pokiaľ od vás začne bočiť aj rodina, vždy, keď spomeniete kľúčové slová typu zajac, králik, uši, Usagi… To je skrátka dôkaz o tom, že každý recipient sa preje aj tej najlepšej a najpravdivejšej informácie, pokiaľ je servírovaná pričasto. Iste, výnimky existujú, ale nič neudrží pozornosť dlhšie ako lož (náboženstvá, politici, internetové meme a pod. by mohli rozprávať). Našťastie, Crew vydáva Usagiho cca dvakrát ročne a to za nadšenú reakciu stojí, takpovediac bez rizika.

Možno niektorí z vás čakajú, kedy to Stana Sakaia prestane baviť a jeho epos o samurajovi bez pána, ktorý azda nikdy nevložil do úst mrkvu, ale to mu nebráni sekať nadrobno všetko, čo mu príde do cesty. A do cesty sa mu priplietla stará filmová klasika, Kurosawov Yojimbo. Potulný samuraj bez pána príde do mestečka, kde sa hašteria dva gangy a obyvateľstvo trpí. Hlavný hrdina koketuje s obomi súperiacimi partami a v konečnom dôsledku ani jedna nemá šancu. Kebyže ste na Divokom západe, určite sa vtelíte do Clinta Eastwooda, tu však nejde o peniaze.

 

Usagi chce naozaj pomôcť. A na to potrebuje použiť nielen hlavu, ale i presvedčovacie schopnosti, obzvlášť, keď sa do deja zapletie ultra-bijec Kato. Nebojte sa, knižka Město zvané Peklo však nie je len o tom. Hlavný príbeh ovláda úvod a záver knihy, ale je toho viac. Usagi putuje svetom v krátkych poviedkach, tu si poradí s nejakým tým nadprirodzenom, tam pomôže pocestnému s bandou zlodejov, inde zasa spokojne prespí. Poviedka, v ktorej malý chlapec trpí nočnými morami, má bezkonkurenčne najlepšiu pointu z celej knihy. Jej jedinou chybou je, že je uvedená cca v polovici.

Čím netvrdím, že zvyšok je slabý. Naopak. Je to klasický Usagi. Nakoľko sa tu nezjavuje prakticky nič z hlavnej dejovej línie a ani starých známych tu nie je práve vysoký počet vyžadujúci matematické znalosti presahujúce rátanie na prstoch, knihu si užijú ako noví čitatelia, tak starí harcovníci, ktorým tento relaxačný kúsok určite dobre padne.

Usagiho budete buďto milovať, alebo vás minie. Záleží hlavne od toho, či máte radi samurajské príbehy a najmä, či dokážete prijať fakt, že vyspelé príbehy sú prezentované kreslenými zvieratkami evokujúcimi detskosť. Nedajte sa zmiasť, Usagi je dospelejší než hostia v Hríbovej relácii Pod lampou.

Kresba je tradične podarená, z okolitých ukážok si urobte predstavu, načo nosiť zvery do prírody. Sakai je borec a uznáva to aj samotný Geof Darrow, krotý mu napísal jeden z najvydarenejších úvodníkov, aký sa v Usagiho knižkách zjavil. Aj keď uznávam, že jeho humor nemusí sadnúť každému, ja som sa bavil.

Usagi Yojimbo s poradovým číslom dvadsaťsedem (tri špeciály nerátam) je tradične vydarený a osobne by som s kúpou neváhal ani okamih, vydavateľstvo Crew ho v e-shope ponúka so zľavou.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *