Masakr poprvé

by Erik Kriššák

Živí mrtví: Totální válka I (Crew, 2017)
Robert Kirkman. Charlie Adlard, Stefano Guardiano

Keď sa nejakej americkej komiksovej sérii dostane tej cti dožiť sa v našich končinách dvadsiatich vydaných kníh, tak je jasné, že buď papá mrkvu a v zdraví naseká ľubovoľné formy zvieratiek do Shirataki alebo nechá ľudí vstávať z mŕtvych, pravda, najprv ich musí hromadu vyvraždiť. To je prípad komiksu Živí mrtví, ktorý, bystrejší uhádli, sa nám vďaka vydavateľstvu Crew prihovára dielom uzatvárajúcim druhý tucet romantických príbehov Ricka Grimesa pod vzrušujúcim názvom Totální válka, část první.

Už niekoľko predchádzajúcich dielov nám ukazovalo, že idylka medzi Rickom a Neganom, dvomi patologickými psychopatmi s túžbou vládnuť svetu, nevydrží večne. Samozrejme, po vzore Kresťanov, sú obaja presvedčení, že ich pohľad na fungovanie sveta (s nimi v čele) je tá jediná správna cesta a basta! Nečudo, že vývoj nabral, ako to už u jedincov s túžbou konať dobro býva, smer priamo na bojisko.

Pokiaľ ste mali v minulosti pocit, že rozdiel medzi argentínskou telenovelou a živými mŕtvymi spočíval akurát v tom, že jedno dávajú druhé a tretie kanály televíznych stôk typu Markíza, Joj, Prima apod. a druhé je komiks, tak tu máme zmenu. Bude sa strieľať, bude sa umierať, bude sa improvizovať a než sa nazdáte, kniha skončí, pričom je takmer isté, že by ste ju nemali čítať v prítomností detí, nakoľko si určite neodpustíte viacero šťavnatých výrazov na tému – škoda, že tu okamžite nie je pokračovanie.

Kým „klaďasi“ už nemajú čo ponúknuť, čo ja viem, dobrých osemnásť čísel, Negan je stále zábavný. Tá dvojtvárnosť typu – som zvrhlý násilník, ale s ľuďmi treba jednať slušne, má stále čosi do seba. Keď si k tomu pripočítame jeho obľubu vo filozofovaní (napr. na tému „ide láska cez žalúdok?“) a takmer neľudskú chladnokrvnosť pri reakciách na komplikácie, človek mu pomaly fandí viac ako Rickovi. Kde sú tie časy, čo sa ten neschopný, ako sa to volal, jáj, guvernér, tváril, že je macho? Viem, dávno zabudnuté, tak mu treba, amatérovi.

Scenárista Robert Kirkman si život nekomplikuje. Vystačí si s mustrou – jedni zaútočia, druhí sa oklepú, vrátia úder a je to. Našťastie si občas prečíta aj názov série, ktorú píše, nuž sa na scéne na chvíľku zjavia zombie a majú aj inú ako dekoratívnu rolu. Vizuálne sa nekoná žiadna revolúcia. Charlie Adlard si svoj štýl vycibril natoľko, že ho podozrievam z toho, že jeden zošit komiksu nakreslí behom čakania v rade na obedné menu (je to Brit, nuž mu „queueing“ ide skvelo). Inými slovami, kresba si udržuje stály štandard, čo je pri siahodlhých sériách veľké plus.

Ešte nikdy sa Živí mrtví nečítali so zatajenejším dychom, a preto, ak váhate, je čas nakúpiť všetko s Neganom a užívať si. Rozmýšľam nad tým, že sa nechám zmraziť a prebrať ma budú môcť až  niekedy koncom mája (května), kedy tu bude Totálna vojna, časť druhá. A aby ste nepovedali, že neviete, kde komiks zohnať, poradím vám. Na stránkach e-shopu Crewi to ide ľahko.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *