Labrazio vs Goon

by Erik Kriššák

Goon 8: Dost proklatí pro všecky (Comics Centrum, 2018)
Goon 9: Pohroma jménem svědomí (Comics Centrum, 2018)
Eric Powell

Goon. Chlapík, čo sa vykľul z jednorozmerného prostredia nekorektného násilia a humoru, aby získal to, po čom žiaden politik netúži, ale jeho voliči mu to radi doprajú – charakter. A že s tým prichádza hromada problémov, o tom sa nás snaží presvedčiť Comics Centrum ďalšími dvomi knihami s poradovými číslami 8 a 9 – Dost proklatí pro všeckyPohroma jménem svědomí.

Goon nemá na ružiach ustlané. Od začiatku sa v našich končinách teší obľube štandardnej opozičnej politickej strany, a teda má čo robiť, aby preliezol do zóny konformného prežívania. Vychádza v edícii „Na přání“, čo znamená, že naň treba demonštratívne ukazovať prstom vopred. Bežný komiksový volič je evidentne slušne vychovaný, vie, že ukazovať prstom sa nemá, a tak sa nemožno čudovať, že obľuba komiksu Goon je marginalizovaná ako nemenovaná komunita s rovnakým prídavným menom. Čím to je?

Dovolím si špekulovať. Humor v komikse sa v nástupníckych krajinách socialistického Československa nenosí. Spomeniete si ešte na také tituly, ako Dříve známí jako Liga spravedlnosti alebo O půlnoci zemřu? Baviť sa na mentálne retardovaných vystúpeniach politikov je priam národným športom, ale pokiaľ sa presunieme do oblasti sekvenčných kresieb, zrazu sú skeče s prívlastkami ako fekálny, rasistický, brutálny, sexistický, násilný a pod. vnímané ako niečo odpudivé, určené pre úchylov, ktorý sa vysmievajú ľudským právam a dôstojnosti. Nie ako tí druhí, slušní občania odkojený na splachovacích sitkomoch, televíznych debatách čelných predstaviteľov (čítaj bielych koňov) oligarchie alebo hoci reality šou o hľadaní talentu, pričom prostý fakt, že talent netreba hľadať, ten je daný, akosi nikto nevníma. Nakoľko Goon bol spočiatku čisto splachovací násilný cynický a prízemný humoristický počin, nečudujem sa, že má teraz, keď dospel k vážnej dráme s vykreslenými postavami (nielen na papieri, ale aj vo významovej rovine), problémy. Ako hlása slogan psychoterapeutickej komory – Detské prehrešky sa neodpúšťajú, z tých sa žije! Osobne sa nazdávam, že Goon trpí aj formálnym spracovaním, je to klasický brakový komiks plný dobrodružstiev, akcie, femme fatale číha na každom rohu, zombie, príšery, šialení vedci, mágovia a šarlatáni, skrátka, chcelo by to spotrebný paperback za pár šupov. Toho sa však od Comics Centra nedočkáme, to skôr Zeman nakrúti benefičný šot o škodlivosti ruskej vodky.   

A viete čo? Nech je dôvodom pre nezáujem čokoľvek, je to ŠKODA! Eric Powell píše s ľahkosťou aj tie najťažšie fyzické i psychické zlomy, kreslí ich ešte prirodzenejšie a podmanivejšie. Jeho vstupy do minulosti sú dokonalo odlíšené od bežného vizuálu neúprosnej prítomnosti a postavy… Neveril by som, že Goon, ramenatý bijec bez štipky empatie, dokáže zo seba vysúkať tragické rozmery antických rozmerov. A to ani nehovorím o Krkavcovi, najlepšej postave celého komiksu, ktorého trampoty a momenty, kedy sa v ňom prebudí vzdor, stoja za životný zážitok. Viem, presvedčiť vegetariána, že mäso môže byť skvelé, dá prácu. Tobôž, keď z neho chceme napokon vychovať kanibala, ale bez neustálej snahy o nemožné by sme boli nemožní. Takže vám vravím – Goon za to stojí!

Inými slovami – áno, som zaujatý a tento komiks milujem. Za päť a pol roka nám tu vyšlo desať kníh, týmto tempom to o dva-tri roky bude komplet, čo je super. A super je aj to, čo v týchto dvoch knihách. Dostanete ukončenie jednej veľkej dejovej línie s krycím názvom Labrazio a kebyže sa vám cnie za nekorektným humorom, minimálne niekoľko momentiek z detského domova vzbudí rozhorčenie azda aj medzi pedofilmi. Čo dodať? Paráda!

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *