Jeden prsten vládne všem zpěvákům a zpěvačkám

by Erik Kriššák

Prsten Nibelungův (Comics Centrum, 2018)
P. Craig Russell

Adaptácie diel naprieč médiami a umeleckými formami sú staré ako, no, umelecké formy samé. V našich končinách sa opera chápe ako čosi, čo nikoho nebaví a chodia na ňu iba snobi. A voliči vládnych koalícií si k tomu ešte pozrú na nejakej súkromnej televíznej stanici Ples v opere. Preto je komiksová adaptácia Wagnerovho Prsteňa Nibelungov viac ako vítanou možnosťou k spoznaniu obsahovej časti diela, ktoré, tým som si istý, naživo veľa z nás nevidelo.

Ani ja nie. S Wagnerom som prišiel do styku v útlom veku vďaka filmu King Solomon’s Mines. Allan Quatermain v podaní Richarda Chamberlaina to tam naložil nemeckej armáde, ktorú nikto nikdy nevidel utekať z boja. „To je Wágner!“ je skrátka skvelá replika k pivu. Pokiaľ ste túto „indianajonesovskú“ dobrodružnú paródiu z roka 1985 náhodou nevideli, máte väčšie kultúrne medzery, ako len nechodenie na operu!

Aj keby ste o Wagnera nikdy nezakopli, Jazdu Valkýr ste určite počuli. Je to skrátka niečo, pri čom máte chuť dobyť nielen svet, ale aj vesmír.

Muzika opery je, ak si odmyslíme veľkolepú scénu a monumentálny príbeh (nielen z časového hľadiska, však ide o štyri niekoľkohodinové samostatné predstavenia), naozaj podmanivá. Kebyže sa vám chce, pokojne si časť pustite k čítaniu knihy alebo tohto textu.

O tom, že Wagner celý cyklus písal šestnásť rokov, uvádzanie tých cca 15 hodín trvá štyri dni a v rámci Hitlerovho nástupu k moci sa stala základným propagandistickým nástrojom, sa dočítate hocikde inde, tak vám nebudem robiť „copypastera“ z webu.

Kým sa dostanem ku komiksu, rád by som si zapolemizoval nad povrchným prejavom väčšiny posudzovateľov tohto diela vo vzťahu k inšpirácii J. R. R. Tolkiena pri tvorbe Pána prsteňov. Aby som si nevymýšľal, strávil som nejaký čas nad štúdiom prameňov. Ešte, že mi domáca knižnica poskytla dostatok materiálu.

O tom, ako Tolkien budoval náhradnú mytológiu Británie, ktorá, povedzme si otvorene, žiadnu dochovanú vlastne ani nemala (Kelti zmizli vďaka orálnej histórii do zabudnutia a tých pár historických jazykových záznamov ťažko vydávať za kultúru, hoci je z toho dnes veľký biznis plný nezmyslov). Nakoľko bol vedec až po nos ponorený v stredovekých prameňoch, tak bádal a budoval mýty na základe abstrahovania všetkého, čo bolo k dispozícii, umelecké diela (Shakespeare) nevynímajúc. Možno by nezaškodilo, keby ste si prečítali jeho životopis, vyšiel aj česky. Nie je to práve akčné čítanie, život nudného profesora angličtiny v praxi, ale na pochopenie jeho celoživotného diela je to vítaný zdroj dodania kontextu. Komu ide vyslovene o konkrétne inšpirácie, tomu v Čechách vydali výpravnú knihu Tolkienův prsten. Aj menej zdatnému konšpirátorovi rýchlo dôjde, že magické prstene sú súčasťou mýtov odnepamäti a Tolkien sa hrabal skôr v starších prameňoch, než v opere, ktorú, samozrejme, neopomenul.

 

Aby toho nebolo málo, ono aj samotný Wagner sa síce inšpiroval eposom z 13. storočia nazvaným Pieseň o Nibelungoch, zúročil fascináciu islandskými (starogermánskymi) ságami z Eddy starej i novej (skôr tej druhej, nazdávam sa), pričom si to adaptoval po svojom. Okrem toho sa prejavil ako nedôsledný lingvista, kedy si zo slova rök (zánik) v obľúbenom pomenovaní severogermánskej apokalypsy „ragnarök“ urobil rökke (súmrak) a spopularizoval tak nepresné, ale chytľavé pomenovanie „súmrak bohov“ (pozri Encyklopedie mytologie germánských a severských národů). Napokon, na konci článku uvádzam zoznam literatúry, ktorá vyšla česky, a preto sa prípadní záujemcovia o túto tematiku môžu inšpirovať k ďalšiemu čítaniu. A ešte niečo. Na poli fantasy sa so severogermánskymi božstvami najlepšie vysporiadal Poul Anderson v románe Zlomený meč, to len, aby bolo jasno.

Poďme sa pozrieť na samotný komiks.

Keď si odmyslíte všetky tie významové a spoločenské nuansy, dostanete klasický heroický fantasy príbeh o tom, ako sa bohovia snažia prostredníctvom smrteľníkov zaistiť si čo najviac moci. Navzdory sviežim farbám a peknej, nerušivej kresbe ide o temné fantasy. Protagonisti kapú ako muchy, ich osud je zväčša vopred daný a aj keď môžu prekvapiť, nie vždy sa tak stane. Vlastne málokedy.

P. Craig Russell to poňal, pokiaľ môžeme veriť tým, čo si toto porovnanie mohli dovoliť, verne, a tak tu máme štyri časti jedného cyklu. V priložených dodatkoch sa dozviete niečo o tom, ako pristupoval k prepisu notovej osnovy do obrazov, čo je zaujímavé a uvítal by som takýchto opisov z tvorby ešte viac. Nikto nevie, prečo práve zlato Rýna umožňuje všemocnú vládu nad svetom, nikto sa nezamýšľa, prečo je Wotan „vševedúci“ neustále úplne mimo a netuší, koľká bije. Príbeh osudovej lásky sa opakuje niekoľkokrát a šťastne neskončí ani jeden (toto nie je spoiler, však sa tu bavíme o opere). Súmrak bohov všetko uzavrie, a tak tu máte komiks, ktorý si nezadá z hocijakým eposom a pritom je vtelený do jednej knihy.

Knihy, ktorú vydavateľstvo Comics Centrum ošatilo do netrvanlivého papierového prebalu, tvrdej väzby a najmä v znesiteľnom formáte (23,9 cm na výšku, 15,8 cm na šírku). Bál som sa, že to bude ďalšia zväčšená verzia kolosálnych kníh, ktorým sa vyhýbam ako „youtuber“ písomnému prejavu. Za túto knihu má u mňa vydavateľ malé bezvýznamné plus a verím, že podobne upravené tituly prichystá aj v budúcnosti.

Čo dodať na záver? Pre mňa je tento komiks perfektné priblíženie diela, ktoré asi nikdy neuvidím v pôvodnej podobe. Čo si však na tejto knihe cením najviac, je, že ide o lákavú vstupnú bránu pre tých, čo sa chcú ponoriť do sveta severogermánskych mýtov. V tomto smere Prsten Nibelungův funguje tisíckrát lepšie než napríklad Thor od Marvelu, ktorý vyvoláva asi takú chuť o štúdium koreňov ako seriály HerkulesXena. Až sa bude na comicsdb.cz hlasovať o titul roka 2018, tento titul je už teraz favoritom. Právom.

Odporúčaná literatúra:

ANDERSON, Poul. Zlomený meč. 2. vyd. Plzeň : Luboš Falout – Perseus, 2003. 328 s. ISBN 80-86481-39-5

CARPENTER, Humphrey. J. R. R. Tolkien : Životopis. Praha : Mladá fronta, 1993. 264 s. ISBN 80-204-0409-0

DAY, David. Tolkienův prsten. Praha : Mladá fronta, 1999, 184 s. ISBN 80-204-0639-5

 EDDA. Praha : Argo, 2004. 496 s. ISBN 80-7203-533-9

LŽIVÉ SÁGY STARÉHO SEVERU. Praha : Hermann & synové, 215 s. 352 s. ISBN 978-80-87054-41-3

STURLUSON, Snorri. Edda a Sága o Ynglinzích. Praha : Argo, 2003. 224 s. ISBN 80-7203-458-8

TODD, Malcolm. Germáni. Praha : NLN, 1999. 302 s. ISBN 80-7106-263-4

VLČKOVÁ, Jitka. Encyklopedie mytologie germánských a severských národů. Praha : Libri, 2006. 256 s. ISBN 80-7277-177-9

WOLF, Maria – Spáčilová, Libuše. Germánská mytologie. Olomouc : Votobia, 1996. 133 s. ISBN 80-7198-138-9

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *