Intermezzo živých mezi mrtvými

by Erik Kriššák

Živí mrtví 26: Volání do zbraně (Crew, 2018)
Robert Kirkman, Charlie Adlard

Komiksová séria Živí mrtví je tu s nami pomerne krátko, vďaka nezvykle rýchlemu tempu vydávania (aktuálne štyri knihy za rok) však v češtine vychádza už dvadsiaty šiesty diel s priliehavým názvom Volání do zbraně.

Ono, nečakajte zázraky. Síce sa tu zmŕtvychvstanie vyskytuje častejšie ako inteligencia v segmente telenoviel, neznamená to však, že ide o spasiteľský zážitok. Robert Kirkman píše predvídateľným štýlom – Rick získa nejakú skupinu ľudí, usadí sa, naďabí na inú skupinu ľudí (vedených guvernérom, Neganom, Alfou…), nastane mela, všetci pomrú a Rick vyrazí hľadať ďalšiu skupinu, ktorú by nechal zmasakrovať v mene princípov, vyššieho dobra a, čo ja viem, amerického sna. Sem-tam je niektorá smrť alebo zohavovacia procedúra šokujúco nechutná, predsa len, zaujať v dnešnej dobe vizuálneho smogu necitlivú omladinu a dospelé osadenstvo internetu, to chce vulgarizovať všetko, čo sa dá. Výsledkom je absolútna necitlivosť percipientov, veď vydlabanie oka lyžičkou, prípadne jeho vystrelenie alebo hoci rozmašírovanie hlavy bejzballkou, to tu už bolo, núúúúúúúúúúdáááááááá!

Popri tom sa akože budujú vzťahy medzi zameniteľnou masou ľudských obetí budúcich konfliktov. Vyznieva to zbytočne, veď načo sa starať o niekoho s takým menom a onakou úchylkou, keď o pár kníh tu bude zasa, možno v inom tele, inej farby kože, iného pohlavia a pod., ale stále pôjde o generickú obeť bez života. Je na škodu, že Kirkman sa v týchto opakovaných snahách o tvorbu charakterov vybíja aj niekoľko kníh, aby sa v nastávajúcom vraždení mohli dojiť emócie. Kiežby radšej tvoril menej, ale zaujímavých bytostí, ktoré by mali potenciál aj na viac, než tri-štyri knihy, a tak by sa ich nemusel zbavovať, šlo by o podstatne lepší komiks.

Na druhej strane, je jasné, že popularita Živých mŕtvych prevalcuje akúkoľvek podobnú úvahu. Načo meniť to, čo funguje, všakže? Davom stačia prvoplánové šablóny a ich rozklad na krvavé kusy tiel. A to tento komiks núka vo veľkom. Ešte aj v situácii, kedy sa vlastne nič nedeje, len zdrhne Negan a je jasné, že nabudúce vypukne vojna.

A preto sa môžete tešiť na to, ako sa medzi mŕtvymi opäť raz začne doba ruje, ovulácie, sexuálnej aktivity. Pretože ich bude pribúdať geometrickým radom. Že ich budú umelo rodiť živí spoluobčania? Tak to chodí, aj ten najrozumnejší charakter v komikse je skrátka neschopný riešiť elimináciu nemŕtvych v globálnej mierke. Ľudstvo je evidentne naprogramované na to, aby sa nenávidelo navzájom, intrigovalo, závidelo si a mlátilo sa o sto šesť. Úspech Živých mŕtvych dokazuje, že sa podobný zmysel života páči mnohým.

Čo dodať k výtvarnej stránke, ktorá nepriniesla ani jeden panel, ktorý by sa stal zapamätania hodným, ale zato je natoľko špinavá a skvelo sediaca, že nikto nezabudne na jej celkové vyznenie? Nič, Adlard je dušou Živých mŕtvych.

Čím to je, že tá „najlepšia“ zábava vyviera z ubližovania druhým? Neviem, keby sme sa nerezali vo fikcii, hoci komiksovej, tak by sme možno dávno vyhynuli. A preto, milí krvilační čitatelia, hor sa do čítania tohto komiksu, prispejete tak k svetovému mieru!

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *