Idyla se zhroutí

by Erik Kriššák

Živí mrtví: Šepot a řev (Crew, 2017)
Robert Kirkman, Charlie Adlard

Všetci viete, aké to je, byť živým vo svete, kde vás obklopujú mŕtvi. Koniec-koncov, história ľudstva je lemovaná cintorínmi. A na ne často ukladáte zosnulých práve vy – prežívajúci predátori! Ešte aj v situácii, kedy sa mŕtvi rozhodli vyhrabať naspäť a po vzore božieho syna vyvolať vo vašich srdciach trošku bázne, si idete po krku ako zmyslov zbavení. Že nie? Kde máte dôkazy o opaku? Však ešte aj v komikse Živí mŕtvi sa kynožíte, akoby ste chceli lásku k blížnemu pochovať spolu s vami!

Ako k tomu prídeme my, slušné a dobre vychované oživené mŕtvoly? Vezmite si hoci knihu Šepot a řev. Čakali by ste, že sympatický obdivovateľ Krátkeho Procesu na obálke (dole v strede) bude mať možnosť pochutnať si na niektorej položke dýchajúceho obedového menu z početného komparzu. Ale figu! Kniha, ktorá by mala patriť nám, našim potrebám, túžbam, snom, chúťkam… Nám! Táto kniha sa papre s kadejakými pomenovanými kusmi „hydiny“ na biofarmách určených pre naše nasýtenie! Robert Kirkman, scenárista tejto obžaloby diskriminácie hladujúcich zosnulých, dáva fastfoodu dokonca mená! Carl, Rick, Meggie, Sophia atď. Však je to zvrátené!

Aby toho nebolo málo, snaží sa ukazovať, ako táto hromada nepodstatných mäsových konzerv medzi sebou švitorí, túli sa k sebe, červená sa a vôbec, predstiera, že nám na nich má záležať! Pritom dve tretiny dýchajúcich sú tu do počtu, nič k nim necítime, akurát ich máme chuť poslať do zabudnutia. Kirkman si asi myslí, že keď vytiahne do popredia detičky, tak nám z vyschnutých slzných kanálov vytečie slza dojatia alebo čo! My, zombie, nikdy neprezentujeme detské porno! Nesnažíme sa na Halloween vykuchať ľudské schránky a navliekať sa do ich neohnitých pokožiek, aby sme zapôsobili na reklamný priemysel. A už ste niekedy počuli, aby nejaká existencia obdarená zázrakom zmŕtvychvstania usilovala o „život“ svojho blížneho? Nikdy!

Prečo, milí hnijúci spoluobčania, prečo by sme mali vôbec čítať takýto nevkusný komiks? Že vraj preto, lebo Charlie Adlard nás vie nakresliť tak, akoby bol umelecký fotograf, ktorého tvorba by nám mohla zaistiť kariéru v modelingu? Že vie vystihnúť každý rozpadajúci sa kúsok nášho žiaduceho tela? Pravda, drahí animovaní zosnulí, akurát, že v tejto knihe prakticky nie sme! Oni nás vyhodili z vlastného komiksu (pozdravte Jacka Blacka zo školy ro(c)ku)! A viete, čo sa hovorí? Kto do teba kameňom, ty do neho dvomi! A preto treba povstať, zozbierať verných a pekne skupinovo napochodovať do tej ich Utópie a dať si ich k hostine!

Ale musíme byť rýchli (viem, je to ťažké), pretože tí naši dobytčí teplokrvníci sa tam zasa raz chystajú povraždiť navzájom. Zatiaľ síce iba kecajú, ale poznáte ich. Ani sa nenazdáte a začnú sa oháňať lopatami, bodnými, sečnými i palnými zbraňami a bude im jedno, či ublížia svojim blížnym alebo nám, zákona dbajúcim nemŕtvym!

P.S. Písať o nekonečnej sérii, ktorá v podstate nikam nesmeruje, ale ani nedbá na epizódne momentky, dá občas zabrať. Živí mrtví dospeli ku knihe s poradovým číslom dvadsaťtri a pri sľubovanom tempe vydávania štyrikrát ročne hrozí, že do dvoch rokov doženieme oficiálne americké knihy a nastane niečo, na čo si tuzemskí fanúšikovia budú musieť zvykať. Rick, komparz (mŕtvy i nemŕtvy) a spol. budú k dispozícii tak raz-dvakrát ročne. Osobne si myslím, že to bude k prospechu veci.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *