Doomsday!

by Erik Kriššák

DC komiksový komplet – Superman: Supermanova smrt (Eaglemoss, 2017)
Dan Jurgens, Jon Bogdanove, Roger Stern, Louise Simonson, Jerra Ordway, Tom Grummett, Jackson Guice

Za celú svoju komiksovú životnú púť som sa stretol len s dvomi príbehmi o Supermanovi, ktoré ma bavili natoľko, že by som ich dokázal vyňať zo zástupu viacmenej nudných, prípadne čitateľných, ale to je tak všetko, príbehov. Prvým je Red Son (česky vydal BB/Art ako Rudá hvězda) a druhým Death Of Superman, čo je kniha, ktorá práve vyšla v rámci DC komiksového kompletu.

Dnes to možno nikoho neprekvapí, ale pred takmer tridsiatimi rokmi bola Supermanova smrť vcelku šokujúca udalosť, navyše, nadviazala sa na ňu vcelku solídna úvahová dejová linka – svet bez Supermana. Jasné, že návrat ikony prišiel krátko na to, nič to nemení na tom, že koniec ikonického superhrdinu šiel ruka v ruke so skvelým záporákom. A to je niečo, čo Supermanovi často chýba.

Už úvodný nástup protivníka zvaného Doomsday je skvelý. Rozmláti svoje vezenie a začne sa presúvať divočinou smerom k civilizácii. Na čo naďabí, to zabije. Scéna s vtáčikom ma dodnes hreje v útrobách, ochrancovia zvierat sa môžu dať vypchať! Doomsday má síce zviazanú ruku k telu, ale i s jednou voľnou hnátou je schopný zdemolovať akúkoľvek prekážku vrátane Ligy spravodlivosti. Celá kniha je jedným kontinuálnym bojom. Bojom, ktorý je v podstate o jedinej veci – kto viac vydrží. Doomsday nič nekomentuje, jeho pohnútky sú nejasné (žiadne predchádzajúce príbehy vám kontext nedoplnia, pravdu o ňom dotvorili autori až neskôr), ale očividné. Je to zabijak a nič iné robiť neplánuje. Na internete sa môžete dočítať, ako tomu chýba nejaký závažný príbeh, ale kašlite na to! Toto je prosto bitka, v ktorej superhrdinovia vyskúšajú všetky svoje superschopnosti na nezastaviteľného Behemota, zlyhajú a napokon to rozhodnú päste.

V istom okamihu si pozornejší čitateľ všimne krásne odpočítavanie panelov, posledné štyri kapitoly majú presne 4, 3, 2 a 1 panel na stránku, a teda finále sa odohráva na celostránkových výjavoch. A napokon si obaja súperi zasadia posledné údery, aby sa z toho už nespamätali. Doomsday bez jediného slova (smiech pri vraždení nerátam), Superman s uvoľneným povzdychom v náručí Lois Laneovej. Bodka.

Autori odviedli ďaleko lepšiu prácu, než by sa tuzemským filozofom zdalo. Doomsday je vo svojej nepreniknuteľnej maske dokonalým protivníkom. Zabudnite na nejaké šialené kecy o ovládnutí sveta, vesmíru a vôbec. Ako príde, tak odíde a za sebou zanechá dokonalú spúšť. Navyše, Superman siahne až na dno svojich síl a jeho vyčerpanie je sviežim prvkom v jeho inak statickej póze – bijeme sa a napokon v pohode zvíťazím. Prakticky skoná vyčerpaním, paráda! Dan Jurgens a kolegovia chytro opustili pokus o zdržovanie nejakým príbehovým balastom, toto má byť monumentálny súboj. Vďaka kresbe tak aj pôsobí, hoci Image-like borci by z tohto príbehu o pár rokov neskôr určite vytĺkli viac. Ale nechýba mi to. Na rozdiel od, čo ja viem, filmového spracovania BvS, je Doomsday hrozivejší, než počítačový potrat z Pána prsteňov. A Superman pôsobí uveriteľnejšie, pretože v komikse mu to jednoducho pristane. Dokonca aj priamočiary scenár dáva filmovej podobe na frak. A tak to má byť!

Lepšiu superhrdinskú mlátičku aby ste pohľadali. Vlastne, nehľadajte, prečítajte si Supermanovu smrť a kochajte sa. Bavilo ma to pred rokmi a baví ma to aj dnes.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *