Cesta meče

by Erik Kriššák

Cesta meče 1: Zbytky dětství (Zanir, 2016)
Cesta meče 2: Uhlíky vzdělání (Zanir, 2017)
Mathieu Mariolle, Federico Ferniani, Mikaël Bourgouin, Yann Tisseron, Richard Guérineau

Český komiksový trh sa od 90. rokov vypracoval z amatérskeho nadšenia k životaschopnému biznisu. Pravda, podľa slov väčšiny vydavateľov, dotovanému, ale evidentne fungujúcemu. A to až tak, že občas prekvapí aj nejaké neobvyklé vydavateľstvo. Ako napríklad Zanir a jeho snaha vydať aktuálnu komiksovú trilógiu La Voie du Sabre, alebo po našom Cestu meča. Zatiaľ sú v predaji dve knihy, tretia ešte nie je dokončená. A obe sú aktuálne k dispozícii aj česky. A že sú to onakvejšie lahôdky!

Azda najslávnejší japonský samuraj sa volal Mijamoto Musaši, bol majstrom boja s dvomi mečmi, okrem iného napísal Knihu piatich kruhov, pravdepodobne najuznávanejšiu stredovekú učebnicu bojovej stratégie. Jeho život vynikajúco opísal Eidži Jošikawa v slávnom historickom románe Musaši, ktorý v roku 2007 vyšiel aj česky, vďaka BB/artu.

Prezentovaný komiks však vychádza z inej knihy, a síce Cesta meča od francúzskeho spisovateľa Thomasa Daya. Dielo u nás, pokiaľ mám vedomosť, nevyšlo, a teda som ho nečítal. Nedokážem preto povedať, do akej miery je komiks verný predlohe. Každopádne zabudnite na historické reálie, pretože Japonsko je v predkladanom sekvenčnom umení krajinou z ríše žánru fantasy. Musaši ovláda spomalenie času, jedným sekom pretne hrubočizný kmeň stromu, nájdu sa tu morské obludy, z ktorých tiel odvážni potápači zberajú mušle obsahujúce vzácnu jedovatú esenciu šo, ktorá slúži kaligrafom ako atrament. Je to svet, v ktorom môžete stretnúť draka, kúzelníka i portugalského dodávateľa palných zbraní. Je to niečo ako Tiger a drak, film, ktorý to dotiahol až na Oscara a nasledovala ho plejáda viac, či menej podarených plagiátov.

Príbeh sa točí okolo púte majstra (Musaši) a jeho učňa (Mikedži Oni Nakamura), ktorý je zároveň rozprávačom príbehu. A ten je tragický, krvavý, sexuálne nespútaný (Musaši je sukničkár a Nakamura sa ním stane), ale i filozoficky zaujímavý, výcvik Samuraja, to nie je len oháňanie sa mečom. Vzťah týchto dvoch je komplikovaný, nenávisť, obdiv, konflikt, všetko speje k pravdepodobnému tragickému koncu. Koncu, ktorý ešte nie je vydaný.

Celý komiks je zamýšľaný ako trilógia. Dve knihy vyšli v origináli v rokoch 2013 a 2015 (každý album obsahuje 54 strán komiksu plus niekoľko strán skíc), tretiu jej tvorcovia práve dávajú dokopy. Scenár píše Mathieu Marriole, tento parížsky autor sa na poli komiksu pohybuje od nového milénia počítaného od nultých rokov. A ide mu to. Kresbu obstaral Federico Ferniani a je úžasná. V kombinácii s koloristom Jean-Paul Fernandezom zvláda monumentálne dvojstránky, drobné dialógové panely, veľkolepé bitky i erotické scény. Skrátka, je sa na čo pozerať. Ak chcete vidieť nejaké obrázky z chystanej záverečnej knihy, mrknite si jeho facebook. Aby toho nebolo málo, v momente, kedy sa v príbehu rozpráva nejaká stará povesť, nastúpi na dve-tri stránky iný výtvarník, aby sa docielila iná atmosféra. Ako Mikaël Bourgouin, tak Ian Tisseron i Richard Guérineau stoja za pozornosť. Najmä Mikaël Bourgouin tvorí výtvarné diela, aké mi vyhovujú, schválne si nejaké jeho obrazy vygúglite.

Nedá mi neuviesť niekoľko scén alebo dialógov, ktoré Vám priblížia náladu celého diela:

Predstavte si, že si máte vytrénovať všetky zmysly. Dôjde na hmat a zrazu máte pred sebou dva roky strávené v nevestinci, kde sa máte naučiť uspokojiť ženy tak, aby ste mohli postupovať po poschodiach až k vrcholu. Ale s prostitútkami je to tak, že zákazníkov berú ako nutné zlo a získať si ich priazeň nie je práve jednoduché.

Vzťah majstra a učňa je plný britkých dialógov, napríklad:

– Postavíš loď.
– To nie. Nemám poňatia, ako sa stavia loď.
– Muž, ktorý postavil prvú loď, na tom bol rovnako.

A príbeh o tom, ako sa z nešťastnej lásky človek stane kanibalom, ten je skrátka k nahryznutiu:

Keď kuchár priniesol jedlo, vysvetlil pánovi, že si je vedomý problémov, ktoré spôsobil, keď si ako pomocníka priviedol mladú ženu. Vzhľadom na pánov odmietavý postoj sa ju kuchár rozhodol servírovať takto: uvarenú. Pohltená láska je najlepším z chodov a takto už pán nebude trpieť. Po niekoľkých dňoch hladovania a úvah Čikuzen kuchárovu ponuku prijal… Miloval ženu a keďže odmietal nechať prehovoriť vlastné srdce, umieral tridsať rokov, aj keď na to zvyčajne stačí okamih. Treba nechať prehovoriť svoje srdce…
Na tomto svete totiž nie je hanbou byť odmietnutý, ale odmietnuť vyjadriť svoje city.

Čo dodať.

Zanir posledné dva-tri roky občas vydal nejakú tú mangu (nečudo, toto malé vydavateľstvo založili jej zanietení fanúšikovia), Cesta meča je pokus o európsky súčasný fantasy komiks z Japonského prostredia, aký v Čechách nevídame práve často (zdravím Crew a Okko). O to viac mu držím palce. Navyše sa mi páči, že dá aj na spätnú väzbu od zákazníkov. Prvá kniha vyšla v zmenšenom formáte, na internete sa zdvihla vlna trošku neférovej, hoci pochopiteľnej kritiky. Zanir vyšiel fanúšikom v ústrety a druhú knihu vydal pekne „vo veľkom“, a teda vo formáte, ktorý prekračuje A4. Zároveň nevylúčil, že v prípade úspešného prijatia celej trilógie vyjde aj nezmenšené vydanie prvej knihy. Už, aby to bolo!

Cesta meča je aktuálne jedným z najzaujímavejších komiksových titulov, ktorý si môžete po česky prečítať, navyše sa môžete pokochať vskutku skvelou kresbou. Neváhajte!

P. S. Informácie o titule si môžete nájsť aj na stránke vydavateľa.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

4 komentáře u „Cesta meče

  1. Toto ma naozaj zaujalo. Čo je to „neférová kritika“? Najmä ak hovoríme o miniaturizovanom vydaní prvého dielu – akože toto nie je mikroprocesor, kde platí, že čím menší, tým lepší, lež comics. A najmä teraz keď vidieť, že za prakticky identickú cenu sa dá spraviť aj naozaj luxusné vydanie.

    • Mne sa zmenšovanie európskych komiksov, obzvlášť, keď ide o malé vydavateľstvo, nejaví ako niečo strašné. Šli do rizika, tak ho doslova minimalizovali. Keď si pozreli, ako tu v minulosti krachli európske komiksy A4 v pevnej väzbe, tak tomu úplne rozumiem. Také tie výkriky – Fúúúúúj, oni to zmenšili! – mi prídu síce legitímne, ale prehnané. Navyše, komiks do vrecka je vďačný na prenos.

      • Comics je vizálne umenie a zmenšiť ho z cca 630 cm2 na cca 280 cm2, t.j. o zhruba 54% – to je strašne moc. Všetky detaily inak nádhernej kresby zanikajú. Takže by ma zaujímalo o koľko by musel byť komiks zmenšený, aby bola sťažnosť na zmenšenie „férová“, keď 54% je málo. O 65%? O 75%? O 90% na veľkosť zápalkovej škatuľky?
        Navyše, stále to nie je ani žiadna ideálna veľkosť na prenos, do vrecka je to predsa len ešte trochu veľké (lebo sa štartovalo z naozaj grandiózneho formátu) a tenunký paperback hrozí výrazným pokrčením.
        Ako ja chápem, že sú tu snahy brániť vydavateľstvá, ale bráňme ich férovo. Sám Zanir priznal, že vydať prvý diel vo formáte ako vyšiel bola chyba. Mám pred sebou oba diely a vizuálny zážitok z druhého nie je väčší o 55% ale niekoľkonásobný. Detailná kresba konečne má šancu vyniknúť.

        • Jasné, beriem, výraz férový som použil, pretože som prvú knihu v pohode prečítal i prepozeral a nertpel som. Komiksy v malých (zmenšených) formátoch čítavam odmala, takže mi to nepríde ako dôvod na rozhorčenie. Rovnako, keďže je zväčša to spotrebné čtivo, nepotrebujem mať pocit, aká je to nedotknuteľná knižka, len, nech sa neohne rožok (nie, že by som úmyselne ničil knihy a časopisy, naopak, snažím sa, aby vyzerali nedotknuté). Tieto mäkké väzby v rozsahu časopisu beriem ako Rodokapsy, zatočíš, narveš do ruksaku a čítaš, kde sa dá.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *