Čekáni na Godota

by Erik Kriššák

100 nábojů 12: Špinavci (BB/Art, 2018)
Brian Azzarello, Eduardo Risso

Rok 2018 si zapíšte za uši kolosálne veľkými písmenami. V Čechách dôjde na dejinnú udalosť. Nie, nemyslím povolebnú veselicu, tento rok nám pravdepodobne BB/Art naservíruje ukončenie jednej z najlepších komiksových sérií, čo tu vychádza už… pekných pár rokov. Kým začnete hádať a motať piate cez deviate (napr. že ide o Planetary), tak si radšej skúste prečítať toto – 100 nábojů! Z trinástich kníh máme k dnešnému dňu na trhu dvanásť. Tá posledná, Špinavci, vyšla počiatkom roka a dobre jej tak!

Pripomeňme si v kocke doterajší priebeh. Agent Graves behal po svete s kufríkom s nevystopovateľnými nábojmi, zbraňou a dôkazmi, že tomu či onomu nešťastníkovi pokazil život ten a ten grázel. Časom sa ukázalo, že svet riadia mocné rody a Agent Graves kedysi riadil ich smrtonosnú výkonnú zložku – Minutemanov. Až sa hlavy rodín rozhodli, že sú príliš nebezpeční a dali ich vykántriť. Graves aktivuje rôznych spiacich agentov, škodí rodom prostredníctvom zmieneného kufríka  a postupne sa schyľuje ku konečnej bitke. Kto z koho, bohatí kreténi versus kreténski zabijaci.

Nakoľko to píše Brian Azzarello, majster neprehľadných veľkolepých fresiek utopených v detailoch, väčšinu času netušíte, kto proti komu, za čo, načo a či vôbec kope. Napriek tomu je to napínavé ako filmy z dôb, kedy sa napätie nekreslilo počítačom, niet tu kladných postáv, zato výkladných je habadej. Postupne si nájdete najmenej neobľúbenú postavu, či dve a budete jej/im fandiť. Osobne drukujem Lonovi, brutálnemu zabijakovi, ktorému pri narodení nedodali svedomie a zábrany rozdal na charitu ešte počas nasávania materinského mlieka. Ak vôbec mal matku, čo sa niekedy zdá pomerne nepravdepodobné.

Keďže sme v dvanástej knihe, situácia je v podstate jasná. Konečné zúčtovanie sa blíži. Ale aby ste to nemali také jednoduché, kniha je vlastne synonymom ticha pred búrkou. Pár postáv zomrie, každá z piatich kapitol (zošitov) sa venuje svojej téme, má uzavretý minipríbeh, takže si trúfam tvrdiť, že by si túto knihu mohli užiť aj ľudia, čo predchádzajúce nečítali. Na pomery komiksu je tu málo sexu, málu krvi, málo nábojov (sto ich nie je ani vzdialene), ale vôbec to nie je na škodu. Čo zamrzí, je fakt, že sme svedkami klasického naťahovania príbehu, len aby nebol koniec. Akoby sa autorovi nechcelo lúčiť s geniálnym komiksom. Absurdná dráma evidentne stála vzorom knihe, v ktorej stále čakáte, že už to príde a Godota nikde. Napriek tomu je stále čím sa kochať, je čo oceniť. Pre mňa je najlepšou časťou knihy príbeh jednej ženy, ktorú kedysi dávno Lono brutálne zneužil a teraz dostane príležitosť na odplatu. Bravo!

Napriek tomu sa od čítania nedá odtrhnúť. Tých päť zošitov (v origináli čísel #84-#88) na necelej stovke strán dýcha ostrou a nekompromisnou atmosférou, ktorú očividne dotvára geniálna kresba Eduarda Rissa. Aj za pomoci Patrície Mulvihillovej, ktorá dodáva tradičnú paletu depresívnych farieb, odvádza svoj nadštandardný štandard. Aký? Napríklad nahé ženské prebudia sexuálny apetít aj v klone syna božieho.

100 nábojů nemá na tuzemských trhoch konkurenciu. V podstate jedinou porovnateľnou váhou sú Aaronove Skalpy. Je príznačné, že obidve pecky sa u nás boria s predajnosťou, v krajinách bývalého Východného bloku nemožno očakávať, že sa masoví konzumenti vzdajú Lidlu a vyberú sa do luxusnej reštaurácie. Napriek tomu neostáva iné, než opakovať donekonečna prostý fakt – kvalita je pre život cennejšia ako kvantum blatistého odpadu. Zážitok z čítania 100 nábojů je rovný tomu najlepšiemu hedonistickému zážitku, akí ste kedy v živote okúsili (a je jedno, či šlo o intímny život, gastronómiu alebo trollovanie v internetových diskusiách). Plne chápem Rissa s Azzarellom, že sa im nechcelo skončiť. Čo už, tešme sa na finále.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *