Aaron a jeho rudočerné blues

by Erik Kriššák

Skalpy: Rezervace v rytmu blues (Crew, 2017)
Jason Aaron, R. M. Guéra, Danijel Žeželj, Davide Furnó

Jeseň vykopla dvere a jej upršaná tvár sa vynikajúco hodí na dokreslenie bezútešného života prériových Indiánov pozatváraných v rezerváciách. Zároveň je to ideálna doba na oddávanie sa depresiám, splínom, smútku, a teda všetkému tomu, čo definuje anglické slovo blue. Siedma kniha nemilosrdného komiksu Skalpy – Rezervace v rytmu blues, nemohla vyjsť v lepšom čase.

A keď už sme pri tom blues, nedá mi trošku si nezafilozofovať. Jason Aaron, americký scenárista Skalpov, mi veľmi pripomína otca britského blues, istého Johna Mayalla. Je mi jasné, že z čitateľov ho asi mnohí poznať nebudú, tak mi dovoľte stručne ho predstaviť. Mayall je notorický workoholik, ktorý sa pravdepodobne riadi pravidlom, že keď človek nenahrá za život aspoň šesťdesiat albumov, tak sa ani nemusí unúvať. Svojho času som pri recenzovaní jeho albumu USA Union z roku 1970 (nič si z toho nerobte, ak netušíte, o akom veľdiele je reč, dnes je to underground) napísal, že je to chlapík, ktorý sa v blues cíti ako ryba vo vode. Zdanlivo je úplne rovnaký na celej svojej diskografii, avšak bližší pohľad odhalí, že za svoju kariéru dosť experimentoval. Nerobilo mu problémy nahrať album v dvojici iba s bubeníkom, skúšať džez, dychy, husle alebo sa v pohode vrhol na hranie bez bubeníka. Okrem toho, že sa v jeho skupinách vystriedalo viac hudobníkov než káuz v slovenskej vláde, je zaujímavé, že Mayallov hlások, harmonika, klávesy a gitara vždy dokázali jasne identifikovať, o koho sa jedná. A to je aj dnes vzácnosť.

A rovnako je na tom Jason Aaron v Skalpoch. Zdanlivo je stále rovnaký – popisuje spoločenstvo zlomených, skazených a bezútešných ľudí (indiánov, príslušníkov FBI, skrátka, všetkých), ktorých osudy končia zle, horšie alebo, sem-tam najhoršie ako sa len dá. Avšak, s každou ďalšou knihou sa okrem svinstva, násilia a primitívneho sexu bez akýchkoľvek vznešených pohnútok postupne zjavuje niečo nové. Od detektívneho trileru prejdeme k sociálnej kritike, od beznádeji k nenaplnenej, ale prítomnej nádeji, od záporáka k človeku, ktorý musí obetovať ľudskosť pre záchranu svojho kmeňa. Aaron skrátka vážne veci vie. Hoci mám rád jeho vtipné kúsky typu Wolverine And The X-Men alebo Dr. Strange, komiksy, v ktorých nemilosrdne vykresľuje americkú spoločnosť v uzavretých komunitách (napr. Southern Bastards), kde jediný úsmev pripomína posmrtný kŕč a kde nieto východiska z predurčenia – ako sa narodíš, tak skapeš, aj keby si čo robil – sú dokonalé. Navyše sa vyvíja. Je čoraz zručnejší a hoci sa netvári ako moralista, jeho sociálna kritika je ostrejšia než pochod Aliancie za rodinu.

V práve vydanej knihe dosiahol svoj vrcholný moment. Z predvídateľného zvratu – opustíme hlavný príbeh, aby sme si v zdanlivo nesúvisiacej poviedke vytvorili predstavu o živote v rezervácii – vydoloval niečo, čo ma chytilo za citlivé orgány spôsobom, aký som v komikse naposledy zažil azda len v siedmej knihe Ságy od Vaughana, keď ublížil mojej najobľúbenejšej postave. Ale kým tam to trvalo šesť kníh, aby mi ju pribil k srdcu., Aaron to zmákol za dvadsaťdva strán! Poslouchej, jak se země otáčí je pre mňa osobná záležitosť. Príbeh starčeka a starenky, ktorí žijú ďaleko od civilizácie, sami, ale nie osamelí, napĺňa moju predstavu o ideálnom živote s milovanou osobou. Čakám, až deti vyrastú a ja sa vzdialim niekam do hôr dožiť s jedinou ženou, ktorú milujem. Príbeh hovorí o tom, ako sa staroba pričiní o to, že už nie sú schopní sa o seba postarať a musia ísť do mesta požiadať o pomoc. Nádherné vnútorné monológy, rozhodovania, neistoty, potláčanie vlastnej hrdosti, je to skrátka najcitlivejšia kapitola, akú Skalpy ponúkli a pochybujem, že ju tromfnú. V dobrom i zlom nikdy nevyznelo úprimnejšie. Navyše, hlavné postavy sú nepoškvrnene kladné, dobré, sympatické. V Skalpoch som dosiaľ na podobné nenarazil. Bravó!

Kniha sa inak sústredí na osobných démonov jednotlivcov. Aaron evidentne nabral odvahu a z agitačnej detektívky prechádza k moderným sociálnym témam – homosexualita, interrupcie, disfunkčné rodiny. Iste, čas od času dostanete hutnú dávku krvavého násilia, ale o to vôbec nejde. Navyše, ako som už spomenul, Aaron sa stále prekonáva. Finta s vnútornými dialógmi počas rozhovorov mu neskutočne sadla, stretnutie dvoch milencov, medzi ktorými leží rodinná dráma (dieťa, gaunerský otec), je bravúrna. Aby toho nebolo málo, do zorného poľa sa vám napchá i Vietnam. Dashiell Zlý Kôň, hlavný hrdina Skalpov, je natoľko nesympatický, že mu nepomôže nič, ale Aaron sa snaží, aby to bolo tesné. Nastáva preto čas, aby sa v príbehu zjavil ďalší z jeho príbuzných, taký, o ktorom by ste to nepovedali. V podstate sa nemožno čudovať, že je Dashiell taký kretén. S jeho rodinnou anamnézou by sa z neho stala matka Tereza tak raz z milióna prípadov. V Sklapoch sa opisuje tých deväťstodeväťdesiatdeväťtisíc realít, pekne pokope.

Kým Mayall, Brit telom i dušou, využil pri nahrávaní USA Union skvelých amerických muzikantov, Aaron, Američan od kostí, sa obklopil Európanmi. Vizuálnu stránku má na starosti osvedčený Srb R. M. Guéra, pomáha mu rovnako zabehnutý Talian Davide Frunó, pridáva sa Chorvát Danijel Žeželj. Každý z nich má svoj osvedčený spôsob brúsenia noža, ktorým vám vypichne oči, vyreže črevá z brucha a vykastruje to, čo vydávate za svoje pohlavie. Inými slovami, nečakajte Káčerovo. K Skalpom si už inú kresbu ani predstaviť neviem.

Hoci knihu stretol rovnako pohnutý osud, ako jej protagonistov, chybne vytlačený náklad skončil na cintoríne (až na pár kusov, ktoré si nechali nekrofilní zberatelia), nevzdala to a je späť. A je opäť o chlp lepšia, než tá minulá. A či je v nej naozaj blues? To si píšte! Blues je muzika založená na citoch. A tých je tu toľko, až má človek pocit, že čím väčší lúzer, tým citlivejšia bytosť. Dúfam, že zvyšné tri knihy vydá Crew budúci rok, toto je séria, ktorá si pýta opätovné čítanie a ja sa na to teším.

Aj keď musíte Skalpy čítať celé, nakoľko ide o jeden gradujúci príbeh, neváhajte! Štartovací balíček s prvou knihou je stále v predaji a aj ostatné diely môžete dostať napríklad na webe vydavateľa, tak hajde do e-shopu, iného shopu, skrátka, nič lepšie si za svoje mizerné almužny kúpiť nemôžete!

Howgh!

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *