100 nábojů je fuč!

 

by Erik Kriššák

100 nábojů – Smůla (BB/art, 2018)
Brian Azzarello, Eduardo Risso

Aby bolo jasné, toto nebude žiadna kritická rozprava na tému 100 nábojů v kontexte sociálno-kultúrnej paradigmy konšpiračných teórií po 11. septembri 2001. Chystám sa napísať ódu na genialitu, estetiku nechutnosti, pokleslých žánroch pokleslého média. Inými slovami, máme tu grandiózny záver komiksu 100 nábojů , ktorý má na prípadné očakávania svojich čitateľov vyhradené jediné slovo – Smůla.

Trinásta kniha núka dvanásť zošitov (#89-#100) jedinečnej série o tom, ako to v našom svete chodí. Ako nás ovláda niekoľko rodov, čo sa neštítia ničoho. Svet vrahov, hajzlov, perverzných zabijakov a ich domnelých pánov. Miesto, kde intrigy sú len vstupnou bránou do ďalších intríg intrigujúcich intrigánov a kde si nikto nie je istý životom. A to nehovorím len o tých bastardoch, o ktorých tento komiks je. Často to odnesú i nevinní. Ale, zamyslime sa na chvíľku, kto z nás je v skutočnosti nevinný?

Máme tu finále. Všetky doterajšie činy a plány vyvrcholia v mohutnej krvavej a nesmierne uvravenej mele. Ak ste si mysleli, že všetky karty už boli vyložené na stôl a krupiér rozdelí výhry, tak ste naivnejší ako väčšinoví voliči v strednej Európe. Práve teraz sa začnú hrať tie najtajuplnejšie hry. A začne sa umierať. Všetko, čo ste od tohto komiksu čakali, sa pravdepodobne splní mierou vrchovatou a aj tak sa na konci budete pýtať sami seba: „Čo to dopekla malo byť?“

Skončila nám jedna z najlepších komiksových sérií, ktorá sa kedy dostala do českého prekladu. Budúci rok to zabalia aj Skalpy od Crewi a žáner drsnej krimi seknutej špionážnym trilerom týmto zmizne z pultov. Pokiaľ možno veriť internetovým diskusiám s vydavateľmi, tak sa ani jedna z týchto výnimočných sérií moc nepredávala. Dúfam, že „moc“ neznamená to, že sa tu už podobný žáner nezjaví. Iste, James Bond od Comics Centra je tiež akčný špionážny kúsok, ale povedzme si pravdu, to je rozprávka o tých dobrých, ktorí zvíťazia nad zlými. 100 nábojů je nočná mora bez jedinej kladnej postavy, cynická, nemilosrdná a odporná sonda obrazov božích zbavená akejkoľvek nádeje. Preto by mala patriť len na stránky fikcie a nie do reality. Lenže navzdory pútavosti, zábavnosti a trošky znechutenia a hrôzy (pokiaľ posledné dve emócie necítite, tak aj o vás platí to, čo bude nasledovať) je ľahké uveriť, že takíto naozaj sme.

Stoka ľudskej prirodzenosti si vyžaduje pohľad takých magorov, ako je Brian Azzarello a Eduardo Risso. Kým ten prvý píše dialógy a zápletky, ktorým miestami nerozumie ani on sám, ten druhý to kreslí spôsobom, ktorý možno označiť jediným slovom – geniálne! Iste, veľkú rolu zohráva aj coloring, pretože darmo sa výtvarník snaží vyjadriť to najodpornejšie z ľudskej podstaty, keď mu potom niekto vyfarbí kresbu veselými jagavými farbičkami. Našťastie, Patricia Mulvihillová udržuje atmosféru čierno-pieskovými plochami, z ktorých by aj emo hnutie dostalo komplex menejcennosti.

BB/artu patrí veľké poďakovanie za to, že aj napriek mizivým predajom a niekoľkoročným váhavým vydávaním jednotlivých kníh série 100 nábojů vytrval a máme to tu komplet. A to najmä keď si uvedomíme, že toto nie je epizódna záležitosť. Ide o jeden monumentálny príbeh, ktorý sa nedá čítať od neskorších dielov, tobôž, aby sa nejaká kniha preskočila.

Vždy, keď budete mať pocit, že svet nie je taký zlý, siahnite po tomto komikse. Vždy, keď sa začnete opájať  sebaklamom, aký ste chytrý geroj, čo všetkému rozumie a pri konzumácii popkultúrnych diel predvída pointy lepšie ako Nostradamus, vráťte sa do reality pri čítaní 100 nábojů. Takisto tak učiňte, ak ste milovníkmi konšpirácií. Alebo len máte chuť prečítať si neopakovateľný komiks. Ľutujem, že už je koniec, teším sa, až si celú sériu prečítam na jeden záťah. Raz, dvakrát, veľakrát. Stojí za to. Howgh.

Příspěvek byl publikován v rubrice Recenze se štítky , a jeho autorem je Erik. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *